Pekná futbalová nedeľa pod Súľovskými skalami

Po novoročnej skúsenosti zo Štiavnika sme účasť v Súľove zvažovali. No zavážilo, že turnaj organizujú starí známi expresstaváci na čele so Zdenom Smatanom. A tiež, že išlo o Súľov. A teda aj o srdce nášho tímu - Paľa Bučka.
Treba uznať, že sa prvý ročník vydaril turnaj nadmieru dobre. Kvalita účastníkov bola vysoká, minimálne 8-10 tímov zo šestnástich mohlo pomýšľať na medailové umiestnenie.

Roda 1101 natrafila na úvod na Dríčov, ktorí (ako jediní) boli nakoniec kontumovaní a tak sme si pripísali lacno 3 body. Bolo treba však zabodovať aj s ďalšími, ak sme chceli pomýšľať na štvrťfinále. To bolo naším jasným cieľom. Najskôr sa nám postavili do cesty slabší súľovskí starí páni, neskôr veľmi kvalitná Hvozdnica. Zápas s domácimi nám vôbec nevyšiel. Malo to byť jednoduché potvrdenie štvrťfinálovej účasti, no bola to katastrofa. V prvom polčase sme mali asi šesť vyložených šancí, všetky skončili po ležérnom zakončovaní ešte pred finálnou fázou. Ľahkovážnosťou, bezduchým výkonom sme si skomplikovali s húževnatým súperom situáciu. Gólu sme sa nedočkali, 0:0, body sa delili. Jednoduchá cesta do štvrťfinále sa výrazne zamotala. Hvozdnica mala dobrý tím, ktorého lídrami boli Stano Minárik a Roman Gajdoš. Cieľom bola remíza, ktorá by nám zabezpečila postup. Našťastie sme predviedli výkon, ktorý bol odlišný od predchádzajúceho zápasu. Na ihrisku bola zrazu tá pravá Roda. Videli sme štyri krásne góly do súperovej brány a keďže Paľo zo Súľova v našej bráne inkasoval iba raz, poľahky a zaslúžene sme išli do štvrťfinále. Tento zápas stál naozaj za to. Všetci naši hráči podali veľmi dobrý výkon. A práve to Roda 1101 Bytča potrebuje!! Dobrá strela Nika Diža, pohotová dorážka Mareka Hraboša, profesionálna individuálna akcia Nika Diža zakončená dokonalou strelou, dravý gólový (typický) prienik Ľuba Daniša a lahôdka v podobe hlavičkového zakončenia Mareka Hraboša. Táto štvrťhodinka stála za to! Vyhrali sme 4:1.

V štvrťfinále nás čakali kondične možno najsilnejší a v hojnom počte zorganizovaní mladí hráči miestneho Športbaru. Fyzicky veľmi náročný zápas. Do zostavy sa zaradil Rado Daniš, no z turnaja odstúpil Niko kvôli zraneniu. Hra sa stále prelievala. Jediný gól prvého polčasu padol z penalty, ktorá bola odpískaná po strele Ľuba Daniša. Premenil jeho brat Rado. Druhý polčas sme sa prevažne bránili, bola to nekonečná desaťminútovka. No chalani to zvládli - gól už nepadol - a Roda 1101 išla po víťazstve 1:0 do semifinále!

Úbytok fyzických síl a zranenia neveštili nič dobré. Súperom bol majster okresu z Kolárovíc. Držali sme sa, no prišla prvá chybička na turnaji skvele chytajúceho Paľa Bučka. Jeho prvé zaváhanie sa nám stalo osudným. Dostali sme gól a polčas sme prehrali 0:1. Druhý polčas sme sa statočne bránili a sporadicky aj pohrozili. Pochovala nás však veľká chyba rozhodcu, ktorý nechal pokračovať hru po jednoznačnej ruke, ktorou si hráč súpera posunul loptu do behu a skóroval. V závere sme poľavili a dostali ešte jeden gól - 0:3...
Mužstvo vyzeralo fyzicky na uterák, sily našich borcov sa pohybovali percentuálne na jednocifernom čísle, ale psychika bola výborná. Dobrá nálada v tíme, ktorého lídrom bol na tomto turnaji brankár a kapitán Paľo Bučko, neupadala. V zápase o 3. miesto sme hrali proti favoritovi turnaja - domácemu Expresstavu. Nevyzeralo to zle, vydržali sme celých 8 minút. No práve v závere 1. polčasu padli jediné dva góly a oba do našej siete. Ten prvý bol z kategórie "Palo v akcii". Gólman kontroloval situáciu, púšťal loptu, rozpažil ruky a.... čuduj sa svete, gól.... 0:1... Vzápätí sme dostali druhý gól, ale náladu a hlavne dobrý pocit nám táto prehra nezobrala. Nikto sa na nikoho nenaštval, všetci sme boli jeden tím, všetci sme ťahali za jeden povraz. Nikto sa nehneval na to, že Paľo nastúpil na semifinále s jedným a na zápas o 3. miesto s dvoma promile... Nevadí. Napriek zraneniam, lazaretu, chýbajúcej kondícii, sme ukázali, odkiaľ sme. V Súľove to bola opäť tá naša Roda 1101 Bytča!!

Zostava RODY 1101: P. Bučko "C" - P. Bialoň, M. Bologa, Ľ. Daniš, R. Daniš, M. Hraboš, N. Dižo